Chlapec z dediny
Pred dvoma rokmi ma sesternica zoznámila s jedným chlapcom z ich dediny, keď som tam bola na prázdninách. Zapáčil sa mi. Bola tam aj super partia, v ktorej bol aj tento Matúš. Dozvedela som sa, že kamarátka s ním chodí, a veľmi som jej závidela. Matúš bol prvý chalan, do korého som sa zaľúbila, ale čo z toho, keď on ma bral ako kamarátku? Neskôr som sa dozvedela, že sa s Julou rozišiel, ale sesternica mi povedala, že čoskoro si určite níjde ďalšiu. A tak to išlo. Chodili sme spolu von ako partia, štuchali sme sa, a ja som z toho bola v siedmom nebi. Smiali sme sa spolu, kecali... a keď s nami nebol, mala som náladu pod psa. Takto sa to vlieklo pol roka. Prišiel Silvester a ja som išla, samozrejme, k sesternici. Veľmi som sa tešila, lebo na Nový rok sa u nich všetci stretnú pred kultúrnym domom a každý každéhoobjíma! A ja som konečne Matúša objala!!! V tú noc som nemohla zaspať. Bolo to krásne, vždy som po tom túžila, ale nikto o mojej platonickej láske nevedel... Prišli jarné prázdniny a my sme si začali písať. Bolo vidieť, že sa chceme, a tak sme sa dohodli na puse, keď najbližšie prídem. Veľmi som sa na to tešila, ale veľmi som sa aj bála. Čo ak si robil zo mňa iba srandu?! V ten večer, čo som tam prišla, s nami nebol vonku. Bolo mi z toho nanič, ale napísal mi esemesku, že zajtra mi to vynahradí. Prišiel na druhý večer. Cítila som sa, že chce. Sadol si vedľa mňa, zopárkrát ma šťuchol, krásne sa na mňa usmieval. Ja som z toho bola celá šastná. Ale asi mu to bolo málo, lebo stratil náladu. Už sa s nami ani nesmial, len tak sa od nás odtrhol a išiel sám. Nechápala som. Potom to chytilo aj mňa. Obidvaja sme boli ofučaní, a nikto nevedel prečo. Nikoho to už nebavilo, a tak sme sa išli odprevádzať. Keď sme isšli ako prvú odprevádzať Julu, naklonil sa ku mne, no ja som sa hneď otočila! Takto pred všetkými sa s ním nebudem bozkávať! Keď išli odprevadiť mňa, tak som sa ako na rozlúčku rozlúčila so všetkými objatím. Matúša som objímala najviac a najdlhšie. Chytil si ma, a pozerali sme sa na seba: ,,Čo teraz?". NIČ! Išla som domov. ale vzápätí mi prišla SMS: Ak naozaj chceš, tak prezvoň a ja prídem. Prezvonila som. Chcela som. A naozaj. Stál pred domom. Srdce mi silno bilo, že mi ten tep udieral do hlavy. ,,Teraz alebo nikdy!" hovorila som si. Prišla som k nemu, objala som ho a už to išlo. Stáli sme tam asi 10 minút a neustále sme sa bozkávali. Nechcela som odísť, ale nechcela som, aby to bolo niekomu podozrivé, a tak som šla... V tú noc som vôbec nespala. Doma som túžila aj po druhom ,,ústnm stretnutí", ako som to nazvala, Znova sme tam prišli na Veľkú noc. A moje želanie sa splnilo. Druhé ústne stretnutie bolo, dokonca krajšie ako to prvé! Na druhý deň ma pozval k nemu domov. Bála som sa, tak som tam radšej nešla. Odvtedy som sa s ním nebozkávala... Potom prišli veľké prázdniny. Ku koncu som si zlomila nohu. V kultúrnom dome bola spoločenská zábava. Boli tam všetci moji kamaráti a ja som tam išla aj so zlomenou nohou. Matúš tam bol tiež. Keďže som sa nemohla veľmi pohybovať, sadla som si a Matúš tam sedel so mnou. Dosť dlho sme sa rozprávalu, ale pre hlučnú hudbu som mu moc nerozumela, no tváril sa tak sladko... Naklonila som sa k nemu, aby mi to povedal do ucha. ,,A pusu dostanem?" Tak toto ma dorazilo! Nevedela som, čo mám robiť. Takúto vec som si nemohla nechať ujsť. Dala som mu pusu. Vrátil sa mi ten pocit. Ten krásny pocit. A potom sme sa dlho, dlho bozkávali. Vyšli sme von a na lavičke sme sedeli ruka v ruke. Už to bolo všetkým jasné. Nemuseli sme nič vysvetľovať. Zatancovali sme zopár slaďákov. Bolo to krásne romantické, aj keď som stála len na jednej nohe. Možno len vďaka tej zlomenej nohe sa toto všetko stalo a teraz spolu chodíme...
(Anna, 14)